10 Written explanations of Miriam LEXMANN

Námietku proti rozhodnutiu Komisie o maximálnych hladinách rezíduí benomylu, karbendazímu a tiofanát-metylu v určitých produktoch alebo na nich som podporila. Komisia v rozhodnutí, proti ktorému námietka smeruje, navrhuje zrušiť maximálne hladiny reziduí pre tieto látky, s čím sa stotožňujem, keďže ide o látky, pre ktoré platnosť povolení v EÚ buď skončila, alebo nikdy v EÚ z dôvodu svojich škodlivých účinkov povolené neboli. S čím však zásadne nesúhlasím, je udelenie výnimky pre prítomnosť reziduí pre niektoré dovážané produkty, a to najmä čo sa týka citrónov, limetiek či mandaríniek. Jednak nesúhlasím s tým, že by sme mali povoľovať reziduá týchto látok, medzi ktorými sú aj endokrinné disruptory a látky toxické pre vodné organizmy, a za druhé taktiež nesúhlasím s tým, aby takéto nastavenie znevýhodňovalo európskych poľnohospodárov. Práve preto som v hlasovaní súhlasila s výzvou na stiahnutie namietaného rozhodnutia Komisie.

Námietku proti rozhodnutiu Komisie o maximálnych hladinách rezíduí cyprokonazolu a spirodiklofénu v určitých produktoch alebo na nich som podporila. V namietanom rozhodnutí Komisia ruší stanovené maximálne hladiny reziduí týchto látok, s čím súhlasím, keďže ide o látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na ľudské zdravie a prírodu, avšak ponecháva výnimku z týchto limitov pre celé spektrum dovážaných produktov vrátane obilnín. To znamená, že látky, ktoré v Európskej únii nesmú byť prítomné v plodinách, môžu byť naopak do určitej hodnoty prítomné v rovnakých plodinách dovážaných z tretích krajín. S takýmito rozdielnymi pravidlami, ktoré v konečnom dôsledku poškodzujú naše zdravie, ako aj našich poľnohospodárov, rozhodne nesúhlasím, a preto som sa hlasovaním pridala k výzve, aby Komisia svoje rozhodnutie stiahla.

Uznesenie o ničivých záplavách v strednej a východnej Európe som podporila. Extrémne prejavy počasia sa, žiaľ, čoraz častejšie stávajú súčasťou našich životov. Tzv. tisícročná voda nás v posledných troch desaťročiach zasiahla už tretíkrát a napáchala obrovské materiálne škody, avšak čo je horšie, škody na životoch. Práve preto je potrebné prehodnotiť naše mechanizmy civilnej ochrany, ale aj technické a finančné prostriedky na pomoc zasiahnutým štátom. Európska solidarita má v takýchto chvíľach obrovský význam a okrem samotného objemu financií či technickej pomoci sa musíme zamerať aj na rýchlosť poskytovania tejto podpory. Práve preto sme Európsku komisiu vyzvali na budovanie kapacít, zvýšenie objemu finančných prostriedkov dostupných pre zasiahnuté členské štáty, ako aj čo najmenej administratívnej záťaže. Spolu s kolegami sme naviac prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu požiadali Komisiu o navýšenie zálohových platieb pre zasiahnuté krajiny, čo sa nám aj podarilo do konečného znenia presadiť.

Zriadenie Mechanizmu spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu a poskytnutie výnimočnej makrofinančnej pomoci Ukrajine som podporila. Ako som sama dlhodobo vyzývala, bolo nutné nájsť právny základ na to, aby sme umožnili Ukrajine využívať zmrazené aktíva ruských oligarchov, a to najmä v kontexte obnovy Ukrajiny. Vítam preto, že sa našlo právne riešenie a bolo navrhnuté zriadenie tohto mechanizmu. Prostredníctvom neho bude môcť Ukrajina zmrazené aktíva použiť na splátky pôžičky, ktorú jej poskytne Európska únia. Samozrejmosťou bude aj kontrola využívania týchto financií a súlad smerovania Ukrajiny s demokratickými hodnotami.

Správu o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom spoločnosti Match-Smatch som podporila. Žiadosť o mobilizáciu tohto fondu podalo Belgicko, a to v kontexte prepustenia viac ako 500 pracovníkov zmienenej spoločnosti, z ktorých mnohí patria k znevýhodneným pracovníkom so sťaženým opätovným zaradením sa na trh práce. Belgicko zároveň začalo okamžite týmto pracovníkom poskytovať personalizované služby zamestnanosti, čím naplnilo podmienky, ktoré sú určené na mobilizáciu fondu. Tento fond má význam najmä pri takýchto udalostiach, kedy boli príčinou nadbytočnosti pracovníkov zmeny v ekonomickej štruktúre, ale následne zasiahla aj pandémia Covid-19. Zároveň je však potrebné tento fond využívať na opatrenia, ktoré preukázateľne pomáhajú prepusteným pracovníkom opätovne sa zaradiť na trh práce.

Uznesenie o absolutóriu za rok 2022 pre všeobecný rozpočet EÚ, časť Európska rada a Rada som podporila. Toto uznesenie navrhlo neudeliť Európskej rade a Rade absolutórium za rok 2022, keďže, ako sa už stalo niekoľko rokov za sebou, tieto dve inštitúcie odmietli v rozpočtovom procese s Európskym parlamentom spolupracovať, odpovedať na jeho otázky či poskytnúť vyžadované dokumenty. Nerešpektujú tak rozdelenie právomocí v rámci jednotlivých procedúr a odmietajú aj dlhodobé výzvy Európskeho parlamentu na väčšiu transparentnosť. Práve preto som súhlasila aj s odložením udelenia absolutória, o ktorom sa rozhodovalo v apríli tohto roku a hlasovala som aj za terajší návrh na jeho celkové odmietnutie.

Uznesenie o všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2025 som podporila. Ide o pozíciu Európskeho parlamentu, ktorá detailnejšie vysvetľuje pozmeňovacie návrhy k rozpočtu, o ktorých sme hlasovali samostatne. Vítam, že sme sa s kolegami zhodli na tom, že v súčasnej situácií je nevhodné robiť škrty v rozpočte pre výskum a vývoj. Naopak, je absolútne kľúčové, aby sme posilňovali našu konkurencieschopnosť, a to najmä tvárou v tvár hrozbám z totalitných režimov, ktoré sa snažia našu ekonomickú bezpečnosť podkopávať. Aj preto som podporila pozmeňujúci návrh, ktorý vyzýval na podporu automobilového priemyslu. Zároveň som uvítala aj návrhy na vyššiu podporu poľnohospodárom či viac financií na posilňovanie zručnosti európskych pracovníkov. Ako totiž znel jeden zo záverov tzv. Draghi správy, práve nedostatok zručných pracovníkov je jeden z najväčších problémov, ktorým naše podniky čelia. Medzi časti správy, ktoré som naopak nepodporila, patrili výzvy na navýšenie, resp. zachovanie financovania organizácie UNWRA, či výzvy na financovanie podpory sexuálnych a reprodukčných práv, čo je v rozpore s princípom subsidiarity.

Správu o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti som nepodporila. Hoci tieto odporúčania majú za cieľ zlepšovať politiky zamestnanosti, a to najmä prostredníctvom zlepšovania pracovných podmienok a vytvárania inkluzívneho trhu práce, táto správa sa od svojho pôvodného cieľa odchýlila a zahŕňala množstvo prvkov, s ktorými som nesúhlasila. V prvom rade išlo o výzvy na niekoľko nových legislatívnych iniciatív. Dlhodobo zastávam názor, že našim okamžitým riešením na akýkoľvek problém by nemala byť nová legislatíva. Naopak, našim cieľom by malo byť v prvom rade efektívne uplatňovanie už existujúcich predpisy a v prípade politík zamestnanosti, snaha o dosiahnutie dohôd medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a sociálnymi partnermi. Zároveň niektoré z týchto výziev zasahovali do princípu subsidiarity, ako napríklad výzvy na prijatie smernice o minimálnom príjme. V rozpore s princípom subsidiarity boli aj návrhy na zavedenie progresívnej dane. V kontexte závažnej diskusie o migračnej politike Európskej únie som taktiež považovala za problematické výzvy na otvorenie nových migračných ciest, ktoré rozhodne nepovažujem za adekvátne riešenie nedostatku zručnej pracovnej sily na našom pracovnom trhu. Z týchto dôvodom som sa preto rozhodla v záverečnom hlasovaní zdržať.

Ustanovenia týkajúce sa dátumu začatia uplatňovania Nariadenia o odlesňovaní som podporila. Uplatňovanie tohto nariadenia malo nastať podľa pôvodných plánov od nového roku 2025, čo však vzhľadom na to, že nie je ešte pripravená infraštruktúra, nie je pre podniky možné. Práve preto bolo navrhnuté odloženie uplatňovania o rok, čiže pre veľké podniky nastane od začiatku roku 2026 a pre malé a stredné podniky od polovice roka 2026. Ciele Nariadenia o odlesňovaní od začiatku podporujem, avšak zároveň upozorňujem, že ciele potrebujeme dosahovať v prvom rade v spolupráci s našim priemyslom a nezaťažovať ho zbytočnou a nadmernou administratívou.

Návrh uznesenia o konferencii OSN - COP 29 - o zmene klímy v roku 2024 v azerbajdžanskom Baku zhrnul priority Európskeho parlamentu smerom ku klimatickej politike. Ako už dlhodobo upozorňujem, naše klimatické ciele musia byť v prvom rade stanovované v spolupráci s našim priemyslom a farmármi a nie na ich úkor. Práve preto som podporila pozmeňovacie návrhy, ktoré vyzývali na zmenu niektorých častí Zelenej dohody, keďže hoci celkové ciele ochrany nášho životného prostredia podporujem, myslím si, že mnohé z čiastkových cieľov prijatých v rámci Zelenej dohody sú pre náš priemysel a poľnohospodárov likvidačné a požadujem ich revíziu. K tomuto v prvom rade patrí revízia zákazu spaľovacích motorov po roku 2035. Podporila som tiež niektoré návrhy týkajúce sa jadrovej energie, ako aj tie, ktoré hovoria o ďalšej diverzifikácií a znižovaní našej závislosti na totalitných režimoch, ako je Rusko a Čína. V hlasovaní o uznesení ako celku som sa vzhľadom na niektorého nerealistické až ideologické ustanovenia, ktoré sa dostali do záverečného textu, zdržala.